Rád premýšľam nad tým, ako sa mení realita. Nie tá vonku, ku ktorej nemáme prístup a možno ani neexistuje. Ale tá naša, jediná, subjektívna. Môžete to vnímať napríklad keď vstúpite prvýkrát do novej práce, novej školy, novej budovy. Prvý deň je to skrátka iná budova ako na tristošesťdesiaty piaty deň. Hoci sa nepohla jediná tehla, cudzia budova na prvý deň vyzerá a cíti inak ako keď je dôverne známa za nejaký čas. Podobne ako vlastným vedomím meníme budovy, parky, meníme aj osoby, kamarátov, partnerov. Naša myseľ uniká z našich hláv a občas ako vírus, a občas ako jemné pohladenie mení všetko naokolo. Dnes vám porozprávam ako moja myseľ unikala od narodenia až po dospelosť a rozleptávala ideu Boha, autority, nemennosti a absolútnej pravdy. Porozprávam vám aj o tom, ako si myslím, že dospievanie je proces výmenného obchodu absolútnosti za zodpovednosť.
https://petobewise.substack.com/p/dospievanie-je-proces-zabijania-boha
www.instagram.com/peto.bewise/
Podporiť ma môžete na Substacku alebo na cutt.ly/NbMmAwD
alebo www.buymeacoffee.com/petobewise
