Je to ťažké. Ešte sme sa nestihli otriasť z celosvetovej pandémie a dnes sa zrak celého sveta upriamuje na krajinu, s ktorou máme spoločnú hranicu. Na krajinu, ktorá je domovom mnohých ľudí, ktorých osobne poznáme. Pochádzajú z nej naši kolegovia, priatelia, susedia. Je pochopiteľné, že prežívame pocity úzkosti a strachu. Každý z nás sa s nimi pasuje najlepšie, ako vie. Niekomu stačí porozprávať sa, inému zas pobyt pri mori či v prírode, ďalším aktívne a hrdinské dobrovoľníctvo. Dôležité je neutekať pred pocitom strachu. Čím skôr mu budeme čeliť, tým skôr dokážeme adekvátne reagovať na všetko, čo s ním súvisí…