Keď mal 15, začal pomáhať v rodinnom pohrebníctvo, ktoré jeho rodina prevádzkuje už štvrtú generáciu. Práve vďaka jeho práci a skúsenostiam mu napadla myšlienka uchovávať spomienky na blízkych v šperkoch v podobe odtlačkov prstov, popola, či inak.
Stal sa z neho uchovávač spomienok.
Jeho práca ľudí zvyčajne prekvapí, kamaráti sú už zvykli. Tomášovo rozprávanie však podnecuje k zaujímavým myšlienkam. Skúste.
