Po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 sa téma korupcie dostala do stredobodu pozornosti v rámci verejnej diskusie. Hovorilo sa veľa o korupčných kauzách, o vyšetrovaní uneseného štátu a o právnom štáte ako takom. Na tento vývoj zareagovala aj tzv. alternatívna mediálna scéna, pre ktorú dovtedy tieto kauzy neboli ťažiskové.
Ako vnímajú ľudia témy korupcie a právneho štátu v porovnaní s reálnymi dátami? Koľko percent oslovených ľudí sa v prieskume Transparency International priklonilo k alternatívnym názorom o témach ako je špeciálna prokuratúra, samovražda Milana Lučanského alebo údajná manipulácia volieb? Ako často informovali o témach z oblasti právneho štátu a boja proti korupcii alternatívne médiá? Nakoľko sa frekvencia informovania líšila v porovnaní s mainstreamom? Existovali aj témy, ktorým sa alternatíva venovala viac ako štandardné médiá?
Aké zdroje využívali alternatívne médiá pri informovaní o jednotlivých témach? Nakoľko sa objavovalo zdieľanie obsahu z tlačových agentúrach či publikovanie názorov influencerov a politických predstaviteľov? Ktorí politici boli citovaní najviac? Dokázala sa alternatívna scéna voči niektorým konšpiračným teóriám aj vyhraniť? Ktoré politické strany si pred voľbami platili propagáciu v alternatívnych médiách a prečo je takáto reklama problémová? Aké nedostatky a pochybenia v rámci novinárskych a etických štandardov boli typické v článkoch alternatívnych médií?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.
