„Naše nepravé ja nie je naším horším ja, nenapraviteľne ľstivým ja, ktoré sa Bohu nepáči a ktoré by sme nemali mať radi. V skutočnosti je naše nepravé ja do istej miery dobré a potrebné. Tá miera však nie je príliš veľká. Nepravé ja často pózuje a vydáva sa za niečo skutočné. To je jeho jediný problém, a preto sa volá „falošným“ ja.
Potrebujeme rozličné podoby falošného ja (naše dočasné kostýmy), aby sme v živote nejako začali. No keď sú s nami príliš dlho, prejavujú sa ich obmedzenia. Ako človek neustále rastie, rozličné podoby jeho nepravého ja zvyčajne zomierajú, keď sú vystavené prítomnosti väčšieho svetla.
Naše nepravé ja, ktoré môžeme nazývať aj „malé ja“ či „oddelené ja“ je akoby náš odrazový mostík: reprezentuje obraz o našom tele, práci, vzdelaní, šatách, peniazoch, aute, úspechu a tak ďalej. Všetko sú to praktické podoby ega, ktoré používame pri každodenných povinnostiach dňa. Do veľkej miery sú projekciou nášho sebaobrazu, našou pripútanosťou k nemu.
Kontemplácia nás učí, ako sa od takéhoto sebaobrazu odpútať. Uvediem príklad. Rád sa oblečiem ako kňaz, keď je na to vhodný čas a priestor. Nerobievam to však stále, pretože by som sa príliš k tomu obrazu pripútal. Akýkoľvek sebaobraz, pozitívny či negatívny, pokiaľ sa ho držíme príliš pevne, posilňuje našu pripútanosť k falošnému ja. Nepotrebujeme samých seba hodnotiť ako lepších či horších od iných. Som, kto som, ako obraz Boží, a v tomto sme všetci rovnocenní.
Keď dokážeme prekročiť naše oddelené nepravé ja – a Boh nás v priebehu našich životov pozýva to spraviť – budeme to prežívať tak, ako by sme nestratili vôbec nič. Naopak, zanechanie nepravého ja budeme vnímať ako slobodu, oslobodenie sa. Keď sme spojení s Celkom, nepotrebujeme chrániť či obraňovať jeho jednotlivú časť. Nepotrebujeme sa s nikým porovnávať alebo súťažiť. Sme v spojení s niečím nevyčerpateľným.
Pokiaľ sa nepustíme nášho nepravého ja v správnom čase a vhodným spôsobom, budeme zažívať bezradnosť, vnútornú neslobodu a závislosť na našom malom ja. (To vyjadruje tradičné slovo hriech, ktorému rozumejme ako výslednému pocitu oddelenosti od Celku). Objavenie nášho pravého Ja nie je len vecou nášho biologického veku. Niektoré duchovne predčasne zrelé deti vedia rozlíšiť falošné ja už veľmi skoro. A naopak, niektorí starí muži a staré ženy ho v sebe ešte stále živia. Ak všetko, čo ku koncu života máme, je naše oddelené či nepravé ja, nebude toho veľa, čo nám ostane na večnosť. Nepravé ja je prechodné a nestále. Jeho kostýmy sú prevažne tvorené mentálnym egom a pri našom vývoji nám boli nápomocné. Ale naše nepravé ja sa mení, pomíňa a zomiera, keď zomierame my. Len naše pravé Ja žije večne.“
odkaz na náš podcast:
https://nakazdomzalezi.podbean.com
Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.
- Ak si myslíte, že táto robota je zmysluplná, budeme vám veľmi vďační, ak nás aj podporíte. Môžete tak urobiť napríklad tu.
- AK vás zaujali naše duchovné rozhovory Gnothi Seauton, alias „Duchovný koučing“, prihlásiť sa alebo dozvedieť viac môžete tu.
- Vaše otázky o duchovnom hľadaní a spiritualite, ktoré môžeme s Jankou zodpovedať (vaše meno zmeníme), posielajte na [email protected]
- Akékoľvek iné otázky alebo pripomienky nám môžete posielať na [email protected]
Ďakujeme za počúvanie
