Kontrast medzi jej postavením v totalitnom Rusku a dnešným globálnym renomé je ohromujúci.
Medzinárodne uznávaná intermediálna umelkyňa, aktuálne vystavajúca v Tate Modern v Londýne, nám porozprávala o neľahkej životnej etape v totalitnom Rusku (1979 – 1991), kde napriek materiálnemu nedostatku a prenasledovaniu, zostala žiť dlhých 12 rokov. Daučíková reflektuje svoj pocit "nepatrenia" v krajine, kde ako umelkyňa exulantka, človek, nebinárna osoba, nemala žiadnu hodnotu – pre režim bola iba človek číslo, človek milión. Zázemie našla v kruhu ruských intelektuálov, s ktorými zdieľala nielen ťažké životné podmienky, ale predovšetkým lásku k umeniu, filozofii či poézii.
"Ja si nepatrím" sú slová, ktoré Anča Daučíková vyslovila v kontexte svojho pôsobenia v Moskve. Plátna, ktoré vytvorila počas neľahkého obdobia, vznikali ako zvláštny, univerzálny záznam uvažovania o človeku a jeho "umiestnení" vo svete. Súbor numerických kompozícii, aktuálne prezentovaný na samostatnej výstave v Soge, môžete zhliadnuť do 13. októbra 2024.
