Na začiatok jeden oznam: Pre tých, ktorí sú na novej diskusnej platforme Clubhouse a chceli by sa porozprávať o európskych témach naživo som založil klub Modrá vlna. Už v najbližších dňoch chystám prvú debatu, takže ak tam ste, tak dajte „follow“ na klub Modrá vlna a platforma vás automaticky upozorní na nové podujatie, akonáhle ho naplánujem. Toľko rubrika „oznamy“.
Únia, tak ako ju dnes definujú platné zmluvy, nedokáže účinne riešiť pandemické výzvy. Napriek tomu, že tieto výzvy sa týkajú celej EÚ vo viac-menej rovnakej miere, Komisia nemá právomoc prijímať výkonné opatrenia. Môže len „koordinovať“ aktivity členských štátov a prichádzať s návrhmi, ktoré by túto koordináciu podporili. Ale rozhodujú členské štáty, každý z nich s ohľadom na domácu politickú situáciu. A ak sa ich rozhodnutia časom ukážu ako zlé, ich politickí lídri bez zaváhania ukážu prstom na EÚ – predovšetkým na Komisiu – ako vinníka.
Takto sme napríklad dospeli k dnes už všeobecne prijímanému múdru – takzvanému mainstreamovému konsenzu – že EU to s vakcinačnou stratégiou zvrzala. Pričom to samozrejme platí len čiastočne a len vtedy, ak pod „EÚ“ zahrnieme aj členské štáty. Je to konkrétny príbeh o fungovaní EÚ v rámci existujúcich európskych zmlúv vo veci, ktorá si vyžaduje pružné (a preto centralizované) rozhodnutia, ale Komisia ich nemôže urobiť.
Otázka znie, či sa tieto problémy nebudú v nejakej podobe opakovať aj pri zavádzaní tzv. vakcinačného pasu.
Je zrejmé, že tak, ako v prípade spoločnej vakcinačnej stratégie bola na začiatku iniciatíva niektorých štátov (Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko), aj v prípade vakcinačných pasov/certifikátov sú štáty, ktoré prevzali iniciatívu (Grécko, Cyprus, Dánsko, Španielsko, Portugalsko). Aj v tomto prípade snaha Komisie o spoločné riešenie znamená spomalenie procesu je potrebné nájsť konsenzus medzi členskými štátmi ktoré majú rôzne priority. Hrozí preto rovnaký výsledok: sklamanie a nesplnené očakávania vlád aj ľudí.
Zároveň je však dobré uvedomiť si, že pri vakcinačnom pase/certifikáte má celý problém nielen vnútroeurópsky, ale aj globálny rozmer: čím skôr bude mať Európa vlastný fungujúci systém digitálnych certifikátov zjednodušujúcich cestovanie v rámci EÚ, tým väčšia je pravdepodobnosť, že európske riešenie sa stane vzorom aj pre globálnu dopravu a turizmus.
To je dôležité, pretože približne štvrtinu objemu európskeho turizmu tvoria turisti z tretích krajín (v niektorých členských štátoch je tento podiel výrazne vyšší). Plus sú tu státisíce Európanov cestujúcich po svete.
Tak ako pri obchodných dohodách a ochrane osobných dát, aj tu má EÚ šancu definovať globálny štandard, ak bude konať rýchlo. Nie je to len vec prestíže: európsky štandard využívaný globálne by priniesol praktické výhody pre európske turistické destinácie aj európskych občanov cestujúcich do tretích krajín – menej zdržaní a komplikácií, rýchlejšie odbavenie a bezproblémové cestovanie kamkoľvek.
Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Prípadná inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené.
