Analytik Martin Smatana prežil ťažký priebeh ochorenia na koronavírus. V exkluzívne prvom rozhovore po ukončení karantény rozpráva, ako sa ocitol na hrane života a smrti, ako odišiel do nemocnice len vďaka tomu, že ho k tomu prinútili jeho najbližší, ako sa ochorenie vyvíjalo a opisuje aj nevšedný zážitok z posledných hodín života svojho spolubývajúceho:
❗“Môjmu spolubývajúcemu zavolala jeho mama kňaza, pre istotu, aby sa vyspovedal, keby sa jeho stav zhoršil. Bolo to zvláštne. Kto dobrovoľne vstúpi do červeného covid-oddelenia? Buď úplný idiot, ktorých tam nepúšťajú, alebo osoba, ktorá dá potreby a bezpečie iných ľudí nad svoje. Obetuje seba pre iných. To sú zdravotníci – a kňazi. Ten kňaz prišiel na zavolanie o pol desiatej večer. Ja som sa po dlhej dobe postavil a odišiel do kúpeľne, aby mali v izbe súkromie. Vtedy som prvýkrát zistil, že mám veľký problém s dýchaním. Mal som pocit, akoby som v tej kúpeľni strávil tri hodiny, trápil som sa a dusil. Ukázalo sa však, že kňaz prišiel za mojim spolubývajúcim v správnej chvíli. Ráno totiž zomrel. Napriek tomuto smutnému zážitku chcem povedať, že bolo veľmi vidieť, ako sa spolubývajúci po spovedi upokojil – vysporiadal sa s „tým hore“.“
❗“Pri covide veľmi riešime liečbu pacientov, ale pri počte nakazených a zomierajúcich potrebujeme pozerať aj na to, aby zomierali dôstojne a malo by sa o tom rozprávať.“
Okrem osobného zážitku s kritickým priebehom covidu odpovedal Martin Smatana aj na tieto otázky:
❓Ako by sme potrebovali liečiť zdravotné komplikácie po prekonaní covidu?
❓Prečo na Slovensku nezaberá lockdown, aj keď sme vo veľmi podobnej situácii, ako Anglicko, kde opatrenia veľmi dobre „zabrali“?
❓Prečo nám (zrejme) plošné testovanie – ktoré samo osebe pomáha – zároveň situáciu aj zhoršuje?
❓Prečo by sme opäť mali kompletne zatvoriť školy?
