Bojnice potvrdzujú predsezónne prognózy a po príchode posíl ich pokojne možno nazvať šťukou súťaže. Potom, ako oskalpovali o bod Považskú Bystricu, sa im v 9.kole podaril rovnaký kúsok aj s Prešovom a to priamo na
palubovke úradujúceho majstra. A to nebyť nešťastného gólu v posledných sekundách, radosť by bola oveľa väčšia. Brankár Luděk Fabián patril aj v tomto súboji medzi najväčšie opory húževnatých hostí a po zápase neskrýval sklamanie. Najstarší hráč NHE, ktorý v júni oslávil 52. narodeniny v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako dlho mu trvalo vyrovnať sa s nešťastným gólom v závere súboja s Prešovom a čo sa vlastne v závere zápasu stalo, že Bojnice idú do každého zápasu v plnej poľnej, vrátane náročných súbojov uprostred týždňa, aký vzťah má doteraz k Novým Zámkom ako svojmu prvému slovenskému pôsobisku a ako sa zmenila najvyššia súťaž v porovnaní s obdobím, keď obliekal novozámocký dres, prečo pre neho vek nehrá rolu, nerieši kto má koľko rokov a nerobí nič špeciálne, iba sa udržiava, kde trénuje a ako sa presúva medzi Rožňovom pod Radhoštěm a Bojnicami, prečo mu atmosféra v Bojniciach pripomína Zubří a prečo idú hráči za Tomášom Mažárom, že hádzaná v menších mestách viac žije a čo je typická ľudovka, akou psychohygienou vie byť tréning a pohyb ako taký, že minuloročný bronz bol čerešničkou na torte mimoriadne ťažkej sezóny, prečo nie je dôležitý počet zákrokov, ale víťazstvo tímu, prečo sú Bojnice v jeho kariére to najlepšie na koniec a prečo praje Bojničanom vlastnú halu.
