Aby sa mohli objaviť nové nápady, perspektívy, vízie, potrebujeme opustiť to staré – presvedčenie, postoje, zvyklosti.
A práve vtedy, keď sa nadobro pustíme starého, vyskúšaného a známeho, ocitáme sa v akomsi vákuu. Staré už nie je a nové ešte nie je. Je to nepríjemný pocit neistoty a stagnácia, ktorý ale v sebe skrýva veľký potenciál pre budúce transformačné riešenia.
Čo vtedy treba robiť? Zastaviť, reflektovať a naplno zapnúť svoju schopnosť byť v prítomnosti a vnímať príznaky vynárajúcej sa budúcnosti. Potrebujem si spracovať, reflektovať, integrovať všetko, čo sme navnímali, dozvedeli sa. Používame “presencing” – sme prítomní v danom okamihu a naplno vnímame, ktorý smerom sa nám budúcnosť otvára.
Trochu zložité v dnešnom rýchlom svete – ale máme pre vás riešenia ako na to. Započúvajte sa…
A možete sa inšpirovať aj tu::