Po nečakanom úspechu v práci, ktorú robím a následnom vyhorení, sa často zamýšľam nad tým, ako si v tom celom nájsť opäť tú ľahkosť, tú radosť, tú vášeň a netlačiť na seba. A je to zvláštne, že nad tým vôbec musím premýšľať, keďže to pre mňa vždy bolo také prirodzené .. robím to od dvanástich, preboha. Roky bez toho, aby som z toho zarobila jediný cent a vždy ma to peniaze skôr stálo .. po dvanástich rokoch prišiel switch a z môjho dlhoročného hobby sa konečne stala práca. A bolo to super, napĺňalo ma to, bavili ma spolupráce, boli to pre mňa výzvy, mohla som toho robiť stále viac a mohla som experimentovať, mala som na to zrazu aj čas, aj peniaze. A experimentovala som, skúšala som veci, ktoré som vždy chcela vyskúšať, na podcastoch som sa rozprávala s ľuďmi, s ktorými by som sa inak nikdy nerozprávala .. no narazila som. Narazila som na vlastné hranice, ktoré som si nevedela sama nastaviť a tak mi ich nastavilo moje zdravie a život sám, narazila som na to, že si neviem strážiť ani svoj čas, ani svoju energiu a tak veľa z toho, čo som sa naučila a čo som si uvedomila roky predtým, sa rozpadlo ako domček z karát a ja som sa opäť ocitla v situácii, kedy som nevedela hovoriť nie, kedy som dávala druhých pred seba, kedy som nemala čas na seba, tak naozaj, nepracovne a okrem mňa samej tým trpeli moji najbližší. Tentokrát už moje deti a môj vzťah a schopnosť tráviť kvalitný čas s nimi. Priznať si niečo také ako mama je enormne ťažké, najmä ak ste fungovali v mindsete, že to predsa robíte aj pre nich .. tú horu práce, ktorá so sebou prináša peniaze a tak .. lenže to sú výhovorky. A vaše deti nepotrebujú nič viac, ako kvalitne strávený čas s vami, vašu poroznosť a vašu lásku. Ale o tom si povieme viac niekedy inokedy, keď si to spracujem na terapii a potom vám o tom budem môcť s trochou nadhľadu porozprávať viac.
Celý text tu: nasklee.com
