Hilda Hrabovecká, rodená Friedmannová sa narodila v roku 1924, v chudobnej židovskej rodine v Prešove. Bola jednou z tisíc mladých, slobodných, práceschopných dievčat a žien, ktoré boli prvým transportom, 25. marca 1942 deportované do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. A ako jednej z mála sa jej ho podarilo prežiť.
O jej osude, o tom, ako holokaust vnímala, o tom, že považovala za nutné o ňom hovoriť, pripomínať dôvody a najmä dôsledky budeme hovoriť s etnologičkou, odborníčkou na holokaust a blízkou priateľkou pani Hildy Hraboveckej, Monikou Vrzgulovou, etnologičkou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo si jej otec myslel, že netreba ukryť, pretože ju do transportu určite nevezmú
- ako vždy pripomínala, že ich bolo tisíc a nie 999 a nechcela, aby sa na tú jednu dievčinu, ktorá zomrela hneď po príchode do Auschwitzu zabudlo
- akú prácu v koncentračnom tábore vykonávala
- ako vnímala, keď tam privliekli aj jej staršiu sestru Lujzu
- čo sa stalo s ďalšími členmi rodiny
- ako vnímala pochod smrti
- ako sa jej podarilo ujsť z Ravensbrücku a ukrývať sa v lesoch až do oslobodenia
