Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?
"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."
To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.
Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
