Milan Ondrík patrí k najobsadzovanejším a najoceňovanejším slovenským hercom. Len nedávno sa vrátil z festivalu v Benátkach, kde uviedol film Terezy Nvotovej Otec. Ten bude bojovať za Slovensko o Oscara, rozhodli členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. „Keď som prijal ponuku na film Otec, vedel som, že to sa zahrať nedá. Vedel som, že to môžem len prežiť,“ priznal v relácii Ide o nás.
Práca na filme ho emočne zasiahla natoľko, že sa mu stierali hranice medzi rolou a realitou. „Cestou domov som musel zastať, pretože som nevidel na cestu. Nevedel som, či je to plač, alebo smiech, a zľakol som sa, že sa otvorila nejaká brána, ktorá zašla ďaleko,“ opísal silný zážitok.
Pre Milana Ondríka je herectvo hľadaním pravdy. Práve to je kľúčom k jeho práci aj k tomu, ako si vyberá úlohy. Drží sa pritom myšlienky, ktorá ho sprevádza. „To, čo je pravdivé a presné, je krásne,“ cituje režiséra Ingmara Bergmana. „Môže to byť aj negatívne, aj pozitívne. A toho sa držím.“
V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako sa vyrovnáva s nenávistnými reakciami po stvárnení Mikuláša Černáka? Prečo si myslí, že je v herectve dôležité „nahrávať“ kolegom, a nie len „strieľať góly“? Ako si vyberá úlohy a prečo zásadne netočí viacero projektov naraz? Čo ho naučil svet zápasníkov a ako doma rozoberá jednotlivé úlohy, ktoré sa rozhodne prijať. Dozviete sa ešte omnoho viac – v novej epizóde Ide o nás.
