V medzivojnovom období sa dalo v Bratislave bežne dohovoriť okrem slovenčiny aj po maďarsky a nemecky. Mali sme trojjazyčné názvy ulíc a tri úradné jazyky. Všetko zmenila druhá svetová vojna. Po jej konci násilne vyhnali Nemcov i Maďarov, nehovoriac o odsune židovských obyvateľov. Známa anekdota hovorí, že Bratislava bývala ráno slovenská, na obed maďarská a večer nemecká. Či to bolo naozaj tak a ako vyzeral život v trojjazyčnom Prešporku, nám porozprávala jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská.
Hovorili sme aj o pôvode názvu Bratislava, ktorý má len niečo cez 100 rokov. Dovtedy to bol Prešporok, oficiálne po latinsky Possonium. Nechýbalo veľa a mohli sme sa volať aj Wilsonovo mesto. "Starí prešporáci" zvykli rozprávať aj tak, že do slovenskej vety použili maďarské a nemecké výrazy. Dostali sme sa aj k typickým prešporácky výrazom, ako je auzlág, pišinger či štácija. Pýtali sme sa tiež, či aj dnes existuje typický "blavácky" dialekt.
