Hudba je podľa britského teoretika kultúry a filozofa Marka Fishera priestorom, v ktorom môžeme rozpoznávať hlavné symptómy kultúrnej krízy. O akej spoločnosti hovorí súčasná hudobná produkcia? Dokáže reflektovať prítomnosť alebo žijeme stále uväznení v 20. storočí, ako to tvrdil Fisher pred desiatimi rokmi vo svojich textoch?
Už nás vraj nečakajú také ruptúry, akými boli Beatles či disco. Neoliberálny kapitalizmus vyústil do kultúry retrospekcie a pastišu, umelcov a umelkyne zbavil prostriedkov na tvorbu niečoho nového. Život sa zrýchlil, ale kultúra sa spomalila. Môže za to prekérnosť kultúry práce, ktorá uvrhuje ľudí do stavu, v ktorom sú vyčerpaní a zaplavení vnemami?
Mark Fisher často písal o vzťahu kapitalizmu a duševného zdravia, tieto motívy sú súčasťou mnohých jeho dnes už kultových hudobných analýz. V čom bolo Fisherove písanie o hudbe jedinečné a čím je inšpiratívny pre súčasnú hudobnú publicistiku? Venujú sa dnes hudobníčky a hudobníci viac téme psychických problémov aj vďaka Fisherovi? A je dnes hudba skôr terapiou alebo môže byť opäť schopná predvídať alternatívne budúcnosti a zapáliť plameň politickej imaginácie?
Diskutovali:
Michaela Kučová, kultúrna publicistka a manažérka
Michal Papcun, hudobný publicista
Michal Lipták, filozof, hudobný publicista a prekladateľ
Mishino, hudobník
Moderovanie: Michaela Hučko Pašteková
Podujatie organizoval kritický portál Kapitál v kultúrnom centre Malý Berlín.
Podujatie je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
powered by
