V tejto epizóde sa rozprávame s Luckou Beňkovou, dulou a sprievodkyňou rituálmi, o tom, čo rituál v skutočnosti je – a čo rozhodne nie je.
Rozbíjame predstavu, že ide o „ezo blbosť“, a vraciame rituál späť k jeho podstate: k spomaleniu, pozornosti a vedomému prechodu životnými zmenami.
Hovoríme o rituáloch, ktoré nás sprevádzajú prirodzene – svadobných, popôrodných, rituáli zavinovania či dokolísania. Dotýkame sa aj pôrodu ako takého – ako silného rituálu, ktorý sám o sebe nič navyše nepotrebuje. Len priestor, rešpekt a správnu mieru podpory.
Rozprávame sa o tom, že niekedy žena pri pôrode alebo v rituáli potrebuje kamarátku, inokedy materskú, držiacu energiu. O citlivom rozlišovaní potrieb – nie podľa poučiek, ale podľa momentu.
Lucka zdieľa aj svoju cestu k práci s vlastnou energiou, k vedomému nastavovaniu hraníc a k cenotvorbe, ktorá nestojí na sebahodnote, ale na hodnote, ktorú reálne prináša. Hovoríme otvorene aj o pohotovostiach, strate spontánnosti a o tom, čo ju táto práca naučila o sebe samej.
Epizóda je pozvaním k väčšej pomalosti, dôvere a návratu k veciam, ktoré sme kedysi robili prirodzene – a možno na ne len zabudli.
#smesvoje #ritual #dula #porod #spomalenie #vedomyzivot #zenyzenam
