„Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba; je to dar Boží…“ (Ef 2:8)
Mládenec sa topil. Na brehu stál človek, ktorý vedel dobre plávať. Ľudia na neho volali, aby topiaceho zachránil. Ale ten sa len meravo díval na zápas topiaceho sa, až kým neskončil. V tom okamihu sa plavec hodil do vody a vytiahol ho. Vysvetlil, že keby ho bol ťahal z vody, pokiaľ mal ešte silu brániť sa, bol by aj jeho stiahol do hlbiny.
Tak je to aj v duchovnom ohľade. Pokiaľ sa usilujeme sami sa zachrániť, niet pre nás záchrany. Ale akonáhle sme s vlastnými silami na konci, potom prichádza náš Záchranca a vytiahne nás z hučiacich vôd. Vzdajme sa a On nám pomôže.
Úplné, voľné spasenie priniesol Ježiš náš!
Ó, srdce, ber to zmierenie! V Ňom večné blaho máš!
PS 241, 1
