Slovenský rozhlas zrazu nemá prácu pre jeden z mozgov svojho vysielania.
Vyhadzov k storočnici, ktorú pripravoval.
Synonymum verejnoprávnosti, profesionality, novinárskych hodnôt a cti, rozvahy a kritického myslenia. Preto ma neprekvapuje, že sa ho telerozhlas zbavuje.
Zopár reakcií na vynútený koniec Borisa Koreňa. Dlhoročného novinára, moderátora, neskôr šéfdramaturga, ktorý mal pod palcom aj hlavné politické diskusné formáty. Posledné roky pracoval na historických projektoch, aj na storočnici verejnoprávneho rozhlasu.
Slepá konsolidácia, či premyslená selekcia? Tých, čo sa ozvali pri pohone na verejnoprávnosť? V inštitúcii, ktorá najnovšie posiela mimo „komfortnú zónu“ verejnoprávneho priestoru po novinároch a tvorcoch už aj umelcov po piatkovej noci udeľovania Radiohláv.
O čom je verejnoprávnosť? A komu patrí médium s takýmto prívlastkom?
Téma pre Borisa Koreňa, ktorému sa s ňou spája vyše tridsaťročný profesný oblúk.
Pripravil Jaroslav Barborák.
