Pre tisícky detí a ich rodičov je symbolom radosti a úspechu, no cesta k dnešnej podobe mala od priamočiarej hitparády ďaleko. Spevák Miro Jaroš bol hosťom relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom a tentoraz išlo o stretnutie, ktoré malo mimoriadne osobný náboj.
Meno rodáka z Tepličky nad Váhom dnes pozná celé Slovensko, no málokto vie, čomu čelil, keď zhasli svetlá reflektorov televíznej šou. Po návrate zo štyroch rokov v Izraeli pôsobil v konzervatívnom slovenskom šoubiznise ako "exot", no náhla sláva priniesla skôr ilúziu než stabilitu. „Naozaj mi hlavu pomotala tá Superstar. Mal som pocit, že už patrím do bubliny k Müllerovi či Žbirkovi. A zrazu prišlo vytriezvenie – zistil som, že nemám ani peniaze, ani rádiový hit,“ priznáva v rozhovore spevák.
Najväčšiu životnú lekciu mu udelila oblasť, ktorá ho dnes paradoxne vyniesla na vrchol – detská tvorba. Kým dnes vypredáva športové haly so svojou „Najväčšou disko šou“, v začiatkoch bojoval s vlastným egom a predsudkami okolia. „Veľmi som sa na tú tvorbu pozeral cez prsty. Prišla mi taká lacná a trápna, hanbil som sa za to, že by som mal spievať pre decká,“ odhaľuje Miro svoje vtedajšie pocity. Bod zlomu prišiel až vtedy, keď pochopil, že deti sú tí najúprimnejší diváci a on im má čo odovzdať.
Okrem spomienok zaznie v relácii aj silné posolstvo o dnešných hodnotách. Miro otvorene hovorí o tom, prečo po 18:00 odkladá mobil, ako sa naučil hovoriť „nie“ ambicióznym rodičom na castingoch a prečo sú preňho medziľudské vzťahy dôležitejšie než milióny zhliadnutí na YouTube.
