Túto scénu poznáme dobre zo slávneho obrazu Antona von Wernera. 18. januára 1871 sa zišli najvyšší predstavitelia prusko-nemeckej armády, zástupcovia Severonemeckého spolku i ďalších nemeckých krajín v Zrkadlovej sieni vo Versailles.
Scéna zachytáva chvíľu, keď pruský kancelár Otto von Bismarck dočíta proklamáciu a veľkovojvoda Fridrich Bádenský vyhlási pruského kráľa Wilhelma za nemeckého cisára.
Nemecký svet prijal túto udalosť s nadšením, veď napokon priniesla naplnenie sna celých generácií o zjednotenom Nemecku. Pre Francúzov to bol čierny deň národného poníženia. Ako sa ukázalo v ďalších desaťročiach, toto vyhlásenie Nemeckého cisárstva priamo v sídle francúzskych kráľov nebolo zrejme najšťastnejším krokom. Francúzska túžba po odplate a nemecko-francúzske napätie sa stali trvalou súčasťou európskej politiky.
Keď však opadlo prvé nadšenie zo zjednotenia, aj pred samotnými Nemcami vyvstávali viaceré otázky. Aký nemecký štát sa vlastne zrodil? A je výsledkom národného zápasu všetkých Nemcov alebo skôr víťazstvom pruského militarizmu? A o aké Nemecko sa vlastne predchádzajúce generácie usilovali?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Evou Škorvankovou z Katedry všeobecných dejín na FiF UK v Bratislave.
–
Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
