Život sv. Blažeja bol opísaný veľmi neskoro po jeho smrti. Je to napísané skôr formou legendy, fakty sú teda nezaručené. Podľa nej bol Blažej nielen biskupom v Sebaste v Arménsku (dnes Siwas v Turecku), ale aj lekárom. Spoluvládcovia cisára Konštantína – ktorý dal kresťanom slobodu, ju nerešpektovali a prenasledovali kresťanov ďalej. Kvôli tomu sa aj biskup Blažej utiahol skalnej jaskyne. Tradícia hovorí, že keď poľovníci usporiadali lov, zvieratá utekali jedným smerom, a to práve k jaskyni biskupa Blažeja, ktorý tam žil ako pustovník, jedinou spoločnosťou mu boli zvieratá. Poľovníci ho takto objavili a udali. Vladár vydal rozkaz, aby ho priviedli pred súd. Námestník Agrikolas ho vyzval, aby obetoval modlám. Keď to nespravil, sudca ho dal priviazať k stĺpu a bičovať. Potom ho odvliekli do väzenia a v r. 316 odsúdili na smrť. Tradícia ďalej rozpráva, že jedna vdova s plačom priniesla k Blažejovi svoje dieťa, ktorému zostala trčať v hrdle rybia kosť, a prosila ho o pomoc. Blažej sa vrúcne modlil, požehnal dieťa a chlapec sa uzdravil. Po jeho smrti sa tiež diali zázraky uzdravenia. Vznikla tradícia, že na sviatok sv. Blažeja (3. februára v západnom obrade) sa udeľuje požehnanie sv. Blažeja – tzv. Svätoblažejské požehnanie hrdla. Sv. Blažej patril medzi štrnástich pomocníkov v núdzi. Národ ho na Východe uctieva ako ochrancu domácich zvierat a na Západe sa k nemu veriaci utiekajú pri bolestiach hrdla. Len v samotnom Ríme je päť chrímov zasvätených práve jemu.
https://casoslov.sk
powered by
