Myslela som si, že „syndróm“ poslušného dievčatka či chlapčeka vzniká najmä vtedy, keď má dieťa pocit, že ho máme radi len vtedy, ak je poslušné, šikovné, snaživé, naj-naj-naj-sam-lepšie.
V princípe to platí.
Fór je v tom, že tento pocit môže nadobudnúť aj bez toho, aby sme mali potuchy, ako k tomu došlo!
