Meno Jakub má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Podľa biblických správ je Jakub synom rybára Zebedeja a Salome (Mk 15,40; Mt 27,56) a starší brat evanjelistu Jána. Obaja boli Ježišom povolaní spolu za učeníkov (Mt 4,21). Spoločne s Petrom patrili obaja bratia, ktorých pre ich búrlivú povahu nazývali „Synovia hromu“ (Mk 3,17), k Ježišovým najbližším apoštolom (Mk 5,37; 9,2; 14,33). Okolo Veľkej noci v roku 44 podstúpil Jakub ako prvý z Dvanástich za vlády Herodesa Agrippu I. mučenícku smrť. Podľa správy Klementa Alexandrijského sa vraj počas popravy svätého Jakuba jeden z jeho prenasledovateľov obrátil a stal sa jeho spolumučeníkom. Na predpokladanom mieste Jakubovho umučenia vznikol v Jeruzaleme jemu zasvätený chrám. Názor, že Jakub ohlasoval evanjelium v Španielsku a bol tam pochovaný, sa objavil až v 7. storočí. Starošpanielske, starogalské a rímske pramene, najmä Julián z Toleda (+686), nič o Jakubovi a Španielsku neuvádzajú. www.grkatba.sk
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.” Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: ,Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete’?” On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.” Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?” Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.” Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.” Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. (Jn 8, 21-30)