Mala to byť akási moderná križiacka výprava proti komunizmu na východe, do ktorej sa mali okrem nacistického Nemecka zapojiť všetci jeho spojenci, vrátane ľudáckej Slovenskej republiky. Veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach ohlasoval gigantický boj proti „židoboľševizmu“ a najväčšiemu nepriateľovi kultúry, na ktorého mala dopadnúť prostredníctvom armád Osi „trestajúca ruka Božia“.
Operácia Barbarossa, teda útok nacistickej Tretej ríše a jej spojencov na Sovietsky zväz v júni 1941, nepriniesla len druhú a ešte strašnejšiu fázu svetového konfliktu. V našich podmienkach to bol aj začiatok konca ľudáckeho režimu na Slovensku, hoci v prvej chvíli si to len málokto uvedomoval.
Ešte krátko predtým bol Sovietsky zväz vnímaný takmer ako partner a uplynulé dva roky boli poznamenané snahou o štandardizáciu slovensko-sovietskych vzťahov a to v duchu novej nemeckej politiky po pakte Ribbentrop-Molotov.
Mentálne kotrmelce, ktoré tak musel ľudácky režim v krátkom čase urobiť, museli pôsobiť prinajmenšom schizofrenicky. Ako však prijímalo radové obyvateľstvo správy o novej vojne na východe a do akej mieri podliehalo oficiálnej propagande? A aký príbeh vyrozprávali doma slovenskí vojaci vracajúci sa z bojov na Ukrajine či južnom Rusku, kde boli svedkami zverstiev páchaných na slovanskom obyvateľstve?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.
–
Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
