Meno Teodor má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Najstarším svedectvom o mučeníctve a kulte dnešného svätca je oslavná reč Gregora Nysského z konca štvrtého storočia. Už sám Gregor vedel o Teodorovi málo. Vo svojom spise neuvádza miesto jeho narodenia. Opisuje ho len ako krajinu vychádzajúceho slnka, teda vo vtedajšom ponímaní Malú Áziu. Krátko po zverbovaní k vojakom sa Teodor dostal do helenopontskej oblasti, kde sa jeho jednotka chystala prezimovať. Bolo to v čase prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána Daia (305-313). Teodor po prvom vypočúvaní vypálil pohanský chrám matky božstiev v meste Amaseia. Napriek tomuto skutku mu vraj sudca ponúkol službu pohanského veľkňaza v tomto chráme. Potom ho mučili a nakoniec upálili. Autorom ďalšieho diela, zbierky Teodorových zázrakov, ktoré vzniklo približne o sto rokov neskôr, je kňaz Chrysippos z Jeruzalema. Neskoršie byzantské texty sú bohatšie na legendárne prvky. Hoci Teodor podstúpil mučenícku smrť v hlavnom meste provincie Helenopont v Amasee, stala sa hlavným miestom jeho kultu juhozápadne vzdialená Euchaita. Odtiaľ sa jeho kult v 5. storočí rozšíril do celého starokresťanského sveta. V roku 1210 relikviu hlavy svätého Teodora Tyróna preniesli z Konštantínopolu do talianskeho mesta Gaeta.
Pán povedal svojim učeníkom: Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm. Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. Keď vojdete do domu, pozdravte ho slovami: ‚Pokoj tomuto domu!’ Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám. A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu. (Mt 10, 9-15)
