Rudolf Dobiáš bol ako devätnásťročný čerstvý maturant v prvom semestri na vysokej škole zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a velezrady – s priateľmi z bývalého skautského oddielu vydávali protikomunistické letáky.
Odsúdili ho na osemnásť rokov väzenia, z ktorých si odsedel sedem rokov. V zlých časoch mu bola veľkou oporou viera a jeho spoluväzni. Po putovaní niekoľkými pracovnými tábormi začínal odznova – bez pomoci priateľov, bez vzdelania. To si však doplnil a vďaka svojej húževnatosti vedel vybudovať svoj život aj po takomto drastickom prerušení v mladom veku.
Vrátil sa k písaniu a v štyridsiatke debutoval. Stal sa významným spisovateľom a básnikom. Po revolúcii opisoval príbehy perzekvovaných ľudí – aj takých, ktorí nemali také šťastie ako on.
