Svätý Júda Tadeáš bol apoštol Pánov. Vo svätom Písme sa spomína ako brat Pána Ježiša. Ale to sa nemôže brať doslovne. To znamená len toľko, že bol jeho príbuzný. So svätou Rodinou v Nazarete bol podľa ústneho podania v dvojakom príbuzenstve. Božia bola totiž jeho tetka a sv. Jozef, jej panenský manžel, jeho strýko. Po prijatí Ducha Svätého na Turíce naplnila ho veľká horlivosť za učenie Ježišovo a za spásu duší.Mnoho prenasledovania a utrpenia vystál, keď hlásal evenjelium v Judei, Samarii, Idumei a v Mezopotámii. Konečne zašiel spolu so sv. apoštolom Šimonom až do Perzie. Na svojich apoštolských cestách obrátili mnohých na pravú vieru a robili veľa zázrakov. Tým vzbudili proti sebe hnev zaslepených pohanov. Tadeáša kyjakom zabili a Šimona prepílili. Telo svätého Tadeáša dostalo sa neskôr do Ríma a podnes sa uctieva v chráme svätého Petra. Pápež Pavol III. r. 1549 povolil plno mocné odpustky všetkým, čo v deň jeho sviatku navštívia jeho hrob.
V tom čase, keď Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho. Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.” Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.” Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.” Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.” Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.” Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. (Mt 8, 14-23)
