Viktor Kováč sa počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri šperk zaoberal hľadaním svojho autorského tvorivého prístupu. Kresby leptal do kovu, pracoval s textilnou výšivkou, laserom alebo 3D tlačou, ktorá ho oslovila a opakovane ju vyhľadáva dodnes. Jeho fascinácia virtuálnou a rozšírenou realitou ho podnietila do tvorby autorského konceptu „virtuálny šperk“, v ktorom uvažuje o potenciáli digitalizovaného média šperku v prostredí videohier a sociálnych sietí v rozhraní virtuálnej a rozšírenej reality. Tvorí aplikácie, ktoré zobrazujú kolekcie virtuálnych šperkov a interagujú s publikom. Interaktivitu publika s dielom považuje za dôležitú súčasť a cieľ tvorby. Tvorba Viktora Kováča presahuje médium šperku do iných médií – obrazu, textilu či animácie.