Namýšľame si o sebe, že sme racionálne bytosti. Kto sme a ako sa správame, však ovplyvňuje obrovské množstvo premenných. Napríklad to, či bola naša mama v tehotenstve vystesovaná, dokonca tiež to, čím všetkým si prešli naši predkovia. “Drvivá väčšina toho, čo si myslíme, prebieha mimo našu vedomú myseľ. Tá častokrát robí kognitívne kotrmelce a snaží sa obhájiť podvedomie,” vysvetľuje lektorka future skills Olívia Hurbanová, ktorá sa snaží porozumieť tomu, prečo myslíme tak, ako myslíme a aký vplyv to má napríklad na spoločnosť.
Ako sa pozeráme na inakosť? Prečo je pre chudobných ťažké vymaniť sa z chudoby?
Aj o tom je ďalší diel Svet medzi riadkami, podcastu Človeka v ohrození.
V podcaste sa dozviete aj to, že:
- chudobní si za svoje postavenie častokrát nemôžu. Ak sme sa narodili do lepšej rodiny, naša mama si mohla dovoliť lepšie jedlo a v maternici sme prijímali dostatok proteínov. Vďaka tomu sa dokážeme efektívnejšie učiť a dnes môžeme mať lepšie vzdelanie a lepšie platenú prácu
- nás dokážu ovplyvniť aj skúsenosti našich praprapredkov. Potomkovia ľudí, ktorí prežili holokaust či hladomor, majú vyššiu predispozíciu na cukrovku, vysoký krvný tlak, úzkostné a depresívne stavy
- keď dievčatám v detstve povieme, že nemajú bunky na matematiku, nakódujeme v nich nedôveru, spustí sa u nich stresová reakcia. Sú to zhubné nálepky, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú, aký výkon podávame
- nás ovplyvňuje aj podprahová symbolika. Ak kresťan prejde okolo kostola, bude mať vyostrenejší názor na ateistov
- radikalizácia spoločnosti môže viesť k chronickému stresu, ktorý dramaticky redukuje imunitu a vplýva na mnohé civilizačné choroby
- ak človeka považujeme za hlúpeho a so zlými úmyslami, náš mozog ho začne vnímať ako objekt
- keď v liberáloch začnete vyvolávať silné pocity strachu, stávajú sa skostnatelejší, konzervujú sa do svojich istôt
