Caryl Churchillová patrí k popredným britským dramatičkám súčasnosti a v anglo-americkom prostredí ju neraz nazývajú aj pani Shakespearová. Desaťročia ju uvádzajú na svetových javiskách a vysoké uznanie si vyslúžila nielen od kritiky, ale aj od širokého publika.
Jej hra Čaj a apokalypsa je o posedení štyroch dám pri čaji – typickom symbole strednej vrstvy Británie – ktoré sa stretnú a každá si hovorí svoje. Každá má svoj príbeh, zhovárajú sa o zásadných a dôstojných témach. Banality sú pre ne vážne a apokalypsy banálne až punkové.
Pravidelne sa takto stretávajú v zrúcanine domu len preto, že sa medzi sebou cítia dobre. A na tých pár hodín, keď sú spolu, zabudnú na apokalypsu a to ťažké, čo ich ťaží. Miestami to znie, akoby sa postavy vzájomne ani nepočúvali, akoby každá viedla svoj monológ a dúfala, že ju tá druhá vypočuje. Ale medzi tým sa vedia aj zasmiať. Zbúranisko zrazu nepôsobí tak hrozne a depresívne.
Ak chcete byť hodinu na čaji so štyrmi výbornými herečkami Kamilou Magálovou, Annou Javorkovou, Božidarou Turzonovovou a Emíliou Vášáryovou, pozrieť si inteligentnú hru, ktorá má svoj fortieľ a svoj skrytý vtip, pozývame vás na čaj. Je dosť čierny, horúci, možno horký, ale keď si prinesiete svoju kocku cukru, zvládnete to s potešením, ak nie s extázou. Ako sa na pravý, kvalitný čaj patrí.
O vzniku tejto inscenácie, o neartikulovanej úzkosti z toho, že nevieme, čo bude ďalej, o apokalypsách, o živote, keď je krutý – politicky, ekologicky či v individuálnych osudoch, ale najmä o spolupatričnosti a empatii sa v dnešnom podcaste s herečkou Kamilou Magálovou a dramaturgičkou Darinou Abrahámovou zhováral lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa.
