Stále ďalej a ďalej na sever, medzi večné ľadovce, do krutého mrazu a do oblastí, kde od obzoru po obzor lemuje náš výhľad biela pláň. Čo je to za chorobu, ktorá núti človeka, aby podnikal takúto už na prvý pohľad absurdnú cestu? Podľahli jej pritom tí najvýznamnejší muži v dejinách polárnych expedícií – Robert Edwin Pearry, Fridtjof Nansen, Ernest Henry Shackleton či Roald Amundsen.
V populárnej literatúre sa často stretneme s termínom – polárne šialenstvo. Práve táto diagnóza do určitej miery vysvetľuje správanie sa viacerých polárnikov, ktorí akoby v sebe potlačili pud sebazáchovy a vrhali sa do najnebezpečnejších expedícií. Ďaleká Arktída pritom od samého počiatku prebúdzala ľudskú predstavivosť.
Tak ako každá historická epocha i doba veľkých objaviteľských ciest k severnému pólu si pre seba vytvárala imaginárne krajiny, či jedným slovom utópiu – pomyselný raj za hranicou mrazu, kam neprenikne dokonca ani ľudská zloba, chamtivosť a kde ešte pretrváva dávno stratený zlatý vek.
Čo všetko v človeku vyvolával a stále vyvoláva pohľad do polárnych oblastí našej planéty? A ako to ovplyvnilo našu kultúru a naše vnímanie sveta?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klimatológom a literárnym vedcom Pavlom Matejovičom.
–
Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
