Láslo a Ildikó prežívajú pandémiu na svojom vidieckom domčeku pri Komárne. Láslo pozorne sleduje dianie doma i vo svete a keďže „byť trendy“ je jeho výsada, rozhodol sa nahrávať pravidelný „podkášt“. Nedáva si servítku pred ústa a pomenúva veci pravými menami, (samozrejme v rámci jeho mantinelov spisovnej slovenčiny). Ildikó mu zase pravidelne vtrhne do príhovoru nečakaným telefonátom, ktorý Láslo pravidelne zabudne z nahrávky vystrihnúť. O zábavu teda núdza určite nebude, mnohé Láslove postrehy však dokážu nasadiť chrobáka do hlavy.