8. decembra 1991 sa traja muži, prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin, prezident Ukrajiny Leonid Kravčuk a predseda Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislav Šuškievič stretli vo vládnej rezidencii v Bielovežskom pralese, aby podpísali dohodu, ktorá ukončila existenciu Sovietskeho zväzu.

Predchádzali tomu roky ekonomickej stagnácie, postupného politického rozkladu a dezintegrácie a napokon aj pokus o štátny prevrat z augusta toho istého roku. Sovietsky zväz zmizol z mapy sveta a nahradilo ho 15 samostatných štátov. Ich vývoj sa za posledných 30 rokov uberal výrazne odlišným spôsobom – kým pobaltské krajiny sa stali pevnou súčasťou západných štruktúr ako EÚ a NATO a iné bojujú o svoje nové postavenie vo svete i územnú integritu ako Ukrajina či Gruzínsko, niektoré ako stredoázijské štáty okamžite spadli do nových foriem autoritárstva.

Z Moskvy sa dnes čoraz častejšie ozývajú hlasy, že rozpad Sovietskeho zväzu bol geopolitickou katastrofou. Naproti tomu krajiny, ktoré sa stihli integrovať alebo sa chcú integrovať do EÚ či NATO túto nostalgiu za sovietskou érou nezdieľajú.

Čo však zapríčinilo rozpad niekdajšieho sovietskeho impéria? Existovali snahy o jeho zachovanie v tej či onej podobe? A ako sa na tento proces díval Západ?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.