„Priznám sa, že obdobie pandémie pre mňa bolo obdobím pokory a sústredenia. Zrušili sa mi všetky cesty, mal som viac voľného času a vedel som sa hlbšie zamyslieť nad vecami, ktoré sa dejú okolo mňa. Som človek, ktorý pozorne sleduje ako spoločnosť reaguje na hlboké krízy. Vtedy sa veľa ukazuje akí sme. Akí sme tolerantní solidárni voči iným ľuďom. Vyšli sme z toho rozpoltene. Na jednej strane vidíme veľké vzopätie ľudí a chuti pomáhať. Zároveň vidíme, že veľa ľudí sa cítia spoločnosťou odstrkovaní, umlčiavaní, cítia sa byť na okraji, tak takáto pandémia ešte prehĺbi ich frustráciu,“ hovorí spisovateľ Michal Hvorecký o roku 2020.
„Ja nie som zástanca toho, že buďme jednotní a spájajme sa. To sú niekedy prázdne gestá. Skôr ide o to, aby sme sa naučili žiť s tým, že máme rôzne názory, rôzne pohľady na svet. Je tu istá skupina ľudí, ktorí si zosobňujú, že iba ich názor je správny, že oni sú tí, ktorí hovoria v mene národa. A tam sa prvý hľadá nepriateľ, kto do toho nepasuje kto sa tam nehodí. A tých nepriateľov pribúda. Pandémia ukázala, že ľudia skôr než by sa konfrontovali s ťažko situáciou, tak prijímajú skratky že na vine je nejaký Číňan, ktorý to sem priniesol. Alebo nejaký migrant. Ľudia si nachádzajú bleskové triviálne riešenia a je to niečím smutné. Ak veríme vo vedu a v ľudské poznanie, tak môžeme byť ešte stále optimisti,“ pomenúva Hvorecký hlboko rozdelenú spoločnosť.
Čo ho inšpirovalo na jeho novú zbierku poviedok Čierny lev? Čo mu rok 2020 dal? A aká je podľa neho najlepšia kniha, ktorú tento rok čítal?
Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so spisovateľom Michalom Hvoreckým.
