Najstarší kardinál na svete Jozef Tomko oslavuje 98 rokov. Desaťročia ovplyvňoval celosvetové cirkevné dianie.
Kňaz a publicista Marián Gavenda strávil desiatky hodín v rozhovoroch s kardinálom Jozefom Tomkom. V Postoj TV približuje zaujímavosti z jeho života, spomína na spoločné chvíle a poukazuje na udalosti, o ktorých vie len málokto, avšak ktoré boli zlomové v Tomkovom cirkevnom pôsobení.
Mnohí na Slovensku začali Jozefa Tomka intenzívne vnímať až ako prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, keď sa stal zároveň aj kardinálom. Málokto registroval, že pôsobil už predtým na kľúčových pozíciách v Kongregácii pre náuku viery a v Kongregácii pre biskupov.
„Vďaka svojej pracovitosti, úžasnej jazykovej vybavenosti aj neustálemu vzdelávaniu vyhral konkurz na vedúceho doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery. Ocitol sa tak na veľmi významnom poste v čase Druhého vatikánskeho koncilu. Nastúpil jednoducho povedané na to správne lietadlo a potom už na ňom letel,“ vysvetľuje Marián Gavenda.
Tiež nie je o ňom veľmi známe, že práve Jozef Tomko dostal vtedy ešte pomerne neznámych teológov Ratzingera a Wojtylu medzi svetovú teologickú špičku. Tomko dostal po Druhom vatikánskom koncile poverenie zostaviť a zvolať Medzinárodnú teologickú komisiu.
„Okrem vtedajších zvučných mien pozval do nej aj mladého profesora Jozefa Ratzingera, ktorý zahviezdil na koncile ako poradca kolínskeho kardinála Fringsa. Do tohto prostredia tiež uviedol aj veľmi schopného Karola Wojtylu. Predsa len kardinál z Krakowa zo socialistického bloku bol medzi svetovými teológmi neznámy a Tomko ho prvýkrát dostal na svetovú úroveň,“ hovorí Gavenda.
O niekoľko rokov sa táto trojica stretla opäť za jedným stolom v rámci celosvetovej biskupskej synody, ktorá sa týkala manželstva a rodiny. Práve kardinál Tomko ako generálny tajomník Biskupskej synody navrhol pápežovi Jánovi Pavlovi II., aby koordinátorom synody bol mníchovský arcibiskup Ratzinger.
Ján Pavol II. si počas spoločných intenzívnych rozhovorov všimol rozvážnosť a syntetické myslenie Ratzingera a o niekoľko mesiacov ho ustanovil za prefekta Kongregácie pre náuku viery.
„Bola to tiež do veľkej miery zásluha nášho kardinála, ktorý pozval práve Ratzingera na kľúčové debaty s pápežom, a tak nemeckého arcibiskupa nasmeroval na Rím,“ vysvetľuje Gavenda.
Podľa neho patril Jozef Tomko v istom čase k adeptom na pápeža. „Samozrejme, hlavné slovo má Duch Svätý, ale z racionálneho hľadiska mal náš kardinál tie najlepšie predpoklady – jazyková vybavenosť, skúsenosť s kúriou, skúsenosť s misiami a poznanie celosvetovej cirkvi. Jeho rukami prechádzali niekoľko rokov všetky nominácie na biskupov, cez misie ho poznali biskupi na celom svete. V podstate špičkové teologické prúdenie 70. rokov išlo cez Tomka,“ hovorí Gavenda.
powered by
