Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aký komfort ako obyvatelia Európskej únie máme? Ak žijeme v cudzej krajine, v ktorej sa nám nepáči, jednoducho si zbalíme kufre a môžeme sa vrátiť do bezpečia domova. No pre ľudí z tretích krajín to také jednoduché nie je. Obzvlášť, ak sú zo svojich domovov nútení odísť.

Neovládajú jazyk, nemajú tu rodinu, známych. Nepoznajú miestne pomery, ani zákony. Sú radi, že sa im niekde podarí zamestnať sa. Neraz pracujú aj za takých podmienok, ktoré by boli pre našincov nemysliteľné. Robia bez pracovnej zmluvy, za menej ako minimálnu mzdu, zadarmo ťahajú nadčasy.

V najhoršej pozícii sa ocitajú ženy-cudzinky. Ak sem príde utečenecká rodina, otec zväčša pracuje a žena zostáva izolovaná doma s deťmi. Je omnoho menej pracovných ponúk, pri ktorých by firma vôbec zvážila, že zamestná cudzinku. A deje sa to aj tým, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie, dokonca v profesiách, ktoré sú na Slovensku nedostatkové.

Aj preto Mareena založila kaviareň, ktorá zamestnáva prednostne ženy-cudziny. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa tím organizácie presunul na slovensko-ukrajinské hranice. Kaviareň znova rozbehnú, keď sa im uvoľnia kapacity.

Vzniklo s podporou Európskej únie, SlovakAid a Medzinárodného vyšehradského fondu.