Obor: Mal viacej mien – ozruta, ráňava, opacha. Ľudia si ho predstavovali ako veľkú, až obrovskú bytosť s ľudským vzhľadom, ktorá namiesto kyjaka používala celé kmene stromov. Najviac rozprávaní o obroch sa zachovali z obcí na území Nízkych a Vysokých Tatier.  Vo vlasoch obrov mali hniezda jastraby a orly, v uchu zas líšky. Keď dupol nohou, zem sa triasla a skaly lámali. Keď stisol v dlani kameň, tiekla z neho voda. Na jedno posedenie zjedol 12 býkov s 90 pecňami chleba. Ľudia verili, že obor dokáže jediným krokom prekročiť celý svet, že počuje, ako rastie tráva. Podľa doteraz zozbieraných námetov by sme mohli obrov zadeliť do troch skupín:

1., obri ako predchodcovia dnešných ľudí
2., poslední obri, ktorí žili súbežne s ľuďmi a pomáhali im
3., obri ako bytosti s jedným okom uprostred čela, ktorí ľuďom škodili; premôcť sa dal len
rozumom a šikovnosťou bystrého mládenca.

Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila  najmä   v druhej   polovici   19.   storočia.  V tom   období sa   viacerí   vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania  zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil  porozprávať o ňom ďalej,  ľudia  verili,  že všetky nadprirodzené  bytosti  naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý.

Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie 

Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie

Nahovorený úryvok: Hrad obrov v Málinci. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Jana HRČKOVÁ-STANKOVIANSKA.  Mara medvedia: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej,  c2007. ISBN 978-80-89208-71-5

Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.