Nedávno som cez „messenger story“ zverejnil na 24 hodín krátky úryvok z eseje Vzbúrený človek od Alberta Camusa, kde ponúka zarážajúcu interpretáciu niektorých kľúčových myšlienok Friedricha Nietzscheho. Keďže táto pasáž vyvolala ako pozitívne tak i negatívne ohlasy, rozhodol som sa s vami dnes nad ňou zamyslieť. Nietzsche je básnikom a jedna interpretácia jeho diela naviac nemôže uškodiť
—-more—-
Úryvok #1
„Súhrn všetkého, čo je možné, ešte netvorí slobodu, ale na druhej strane sa každý nedosiahnuteľný cieľ rovná otroctvu. Aj sám chaos je svojím spôsobom otroctvom. Sloboda jestvuje len vo svete, kde to, čo je možné, je súčasne definované ako to, čo nie je možné. Bez zákona niet slobody. Ak osud nie je usmerňovaný nejakou vyššou hodnotou, ak je kráľom náhoda, je to cesta do temnôt, strašná sloboda slepca. Na vrchole najväčšieho oslobodenia Nietzsche teda volí najväčšiu možnú závislosť. „Ak neurobíme zo smrti Boha niečo ako veľké sebaodriekanie a ustavičné víťazstvo nad sebou samými, bude utrpenie nenapraviteľné.“ Inými slovami, u Nietzscheho revolta ústi do askézy. Karamazovo „ak nič nie je pravda, všetko je dovolené“ teda nahrádza hlbšia logika – „ak nič nie je pravda, nič nie je dovolené“. Poprieť, že na tomto svete je zakázaná jediná vec, znamená zriecť sa toho, čo je dovolené. Tam, kde už nemôže nikto povedať, čo je čierne a čo je biele, svetlo zhasína a sloboda sa mení sa dobrovoľné väzenie.“
Úryvok #2
„Nietzsche sa teda vracia ku koreňom myslenia, k predsokratikom. Tí vylučovali konečné príčiny, lebo večnosť princípu, ktorý si predstavovali, chceli nechať nedotknutý. Večná je len sila, bezcieľna sila, Herakleitova „hra“. Nietzsche sa iba usiluje dokázať, že zákon je obsiahnutý v dianí a hra v nevyhnutnosti: „Dieťa, to je nevinnosť a zabudnutie, večné začínanie, hra, koleso, ktoré sa krúti samo od seba, prvý pohyb, posvätný dar hovoriť áno.“ Svet je božský, pretože je bezúčelný. Preto ho môže pochopiť iba umenie svojou stálou bezdôvodnosťou. O svete nepodáva správu nijaký súd, ale umenie nás môže naučiť svet opakovať, tak ako sa svet sám opakuje v podobe večných návratov. Prapôvodné more neúnavne opakuje na piesočnom brehu tie isté slová a vyhadzuje naň tie isté bytosti v úžase, že žijú. A prinajmenej pre toho, kto súhlasí s návratom a ku komu sa všetko navracia, kto celým svojim srdcom rezonuje, sa toto umenie podieľa na božstve sveta.“
Použitá a odporúčaná literatúra:
Albert Camus, Vzbúrený človek (Slovenský spisovateľ, 2004).
Brian Leiter, „Nietzsche’s Moral and Political Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2015 ), plato.stanford.edu/archives/win2015/entries/nietzsche-moral-political.
Bryan Magee hovorí o filozofii Friedricha Nietzscheho s J. P. Sternom, BBC, YouTube: www.youtube.com/watch?v=nlqdLHK2K-s&feature=youtu.be
***
Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk
Zdroj fotografie: Jakub Betinský
