Silným faktorom pri dôvere v dezinformácie alebo konšpiračné teórie sú predchádzajúce presvedčenia. Napríklad, ak ste verili, že za pádom Dvojičiek stojí americká vláda, je väčšia pravdepodobnosť, že ste počas pandémie uverili tomu, že bola vyvolaná umelo. Ľudia s takýmito predvedčaniami tiež častejšie veria, že k žiadnej masakre v Buči nedošlo.
Hrajú pri dôvere v dezinformácie a konšpiračné teórie dôležitú úlohu demografické alebo kognitívne faktory? Nakoľko môžu naše myslenie ovplyvňovať hodnoty a identita? Ako reaguje myseľ konšpirátorov na šokujúce informácie, ktoré by mohli narušiť ich vnímanie sveta? Čo môže u Slovákov spôsobovať silnú inklináciu ku prokremeľskej propagande a nízku dôveru v demokraciu a jej inštitúcie? Zmenila sa miera šírenia nepodložených presvedčení od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu? Nakoľko ľudia identifikujú ako agresora Rusko, Ukrajinu či USA?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou a zástupkyňou vedúceho Ústavu experimentálnej psychológie SAV Vladimírou Čavojovou.
