Zuzana Prostredníková vyrástla v rodine, ktorá pomoc núdznym a vylúčeným považovala za niečo prirodzené. A tak sa Zuzana po štúdiu sociálnej antropológie rozhodla pre svojráznu prax – v utečeneckých táboroch v Libanone a v Bosne a Hercegovine.
Spolu sa rozprávame o tom, aké to tam bolo, ako tam vyrastajú deti, či sa utečencov naozaj treba báť, a aj o tom, čo pre nich (a pre nás) môžeme urobiť my všetci. Aj u nás doma, na Slovensku.
