Poézia, zmyselnosť, imaginácia, nostalgia, snovosť ale aj humor – to všetko sa spája v tvorbe fotografky Ľuby Lauffovej. Do fotografií preniesla tak svoj vnútorný pocitový svet, ako aj človeka pred objektívom. Od 70. rokov určovala obraz slovenskej výtvarnej fotografie než tragicky odišla a jej meno a umenie by sa tam opäť mali v plnej intenzite vrátiť. Mariana Jaremková sa k nej vrátila v spomienkach režiséra Dušana Hanáka, poetky Mily Haugovej, teoretičky Zuzany Bartošovej a výtvarníka Vladimíra Kordoša.