„Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma. I riekol mu: Abrahám! Odpovedal: Tu som. Vtedy On riekol: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem. Nato Abrahám včasráno osedlal osla a vzal so sebou svojich dvoch sluhov aj syna Izáka. Keď naštiepal drevo na spaľovanú obeť, vstal a šiel na miesto, o ktorom mu Hospodin povedal. Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto. Vtedy Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu i s oslom, zatiaľ ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám. Potom Abrahám vzal drevo na spaľovanú obeť, naložil ho na syna Izáka, sám však vzal do ruky oheň a meč, a tak šli vedno obaja. Tu oslovil Izák otca Abraháma: Otče môj! Ten povedal: Čo chceš, syn môj! A on odvetil: Hľa, tu je oheň i drevo, kde je však baránok na spaľovanú obeť? Nato povedal Abrahám: Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj. Tak išli vedno obaja.
Keď však došli na miesto, o ktorom mu povedal Hospodin, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár navrch dreva. Keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna, zavolal na neho z neba anjel Hospodinov: Abrahám, Abrahám! A ten odpovedal: Tu som. Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha, a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna. Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť. Vtedy Abrahám pomenoval to miesto: Hospodin si vyhliadne, ako sa podnes hovorí: Na vrchu si Hospodin vyhliadne.“ (1M 22:1–14)
Toto je jedna z najznámejších a najzložitejších pasáží v Biblii. Abrahám je predstavený v 12. kapitole Prvej knihy Mojžišovej ako ten, skrze koho budú požehnané „všetky čeľade zeme“ (1M 12:1–3). A tak keď prichádzame k predchádzajúcej scéne, zistíme, že to, čo začalo ako Božie povolanie Abraháma, aby opustil svoj domov, teraz dosiahlo dramatické vyvrcholenie. Boh teraz zahrnul do tohto povolania najvyššiu obeť a skúšku Abrahámovej viery — ochotu obetovať Svojho jediného Syna. Bolesť a pálčivosť tohto momentu je znásobená skutočnosťou, že Abrahám a jeho manželka Sára čakali roky bez toho, aby videli naplnenie Božieho prísľubu — syna. Boží prísľub, že skrze ich rodinu vznikne národ, sa zdal Abrahámovi a Sáre nemožný, pretože nemohli mať deti.
Teraz, keď odpovedal na ich modlitby, a dal im syna, Boh požiadal Abraháma, aby urobil niečo, čo sa zdalo dokonale kruté a iracionálne. Ako môže Boh vytvoriť národ skrze obeť Abrahámovho jediného dediča? Ako táto smrť povedie k požehnaniu zasľúbenému v 12. kapitole Prvej knihy Mojžišovej? Odpoveď prichádza, keď sa presunieme od udalostí Abrahámovho života k udalostiam Ježišovho života.
Keď sa zamýšľaš nad týmto príbehom viery a obety vo svetle tohto obdobia vedúceho k Veľkému týždňu, dopraj si čas, aby si rozmýšľal, akým spôsobom je to predzvesťou Ježišovej viery a obety. Abrahámovo prehlásenie, že Boh sám poskytne baránka (1M 22:8), nám pripomína Boží dar Baránka, ktorý zachráni svet (Mk 10:45, J 1:29,36). Božie zaobstaranie barana na hore Mórija bolo predzvesťou obetovania Jeho jediného syna, Ježiša Krista — skutočného bezchybného Baránka, ktorý namiesto nás zomrel na kríži. Kristus je, podobne ako Izák, baránok vedený na zabitie, a predsa na rozdiel od Izáka, Ježiš neotvoril svoje ústa. Rovnako ako si Izák niesol vlastné drevo na oltár, Kristus niesol svoj vlastný drevený kríž (J 19:17). Vráť sa a prečítaj si opätovne túto pasáž s očami upriamenými na Ježiša, pôvodcu a dokonávateľa našej viery (Žid 12:2).
Modlitba
Svätý Otče, ďakujem a chválim Ťa za to, že si na svet poslal Svojho jediného Syna. Daj mi oči, aby som videl krásu a dokonalosť Ježiša, bezchybného Baránka, ktorý dobrovoľne obetoval seba samého, aby som mohol prijať odpustenie a nový život. A vo svetle Tvojej milosti môžem žiť život viery, dôverovať Tvojej dobrote a položiť svoj život za iných. V Kristovom mene. Amen.
