Viera je poznanie premenené v skutok.
Viera, ktorá nevedie k praktickým dôsledkom v živote, nie je vierou, len poznaním. Vtedy nepomáha, že poznanie je dobré a správne, že máme dobrú teológiu a naučili sme sa tie správne vyjadrenia.
Viera je niečo viac než naučená vedomosť a náboženská tradícia. Viera je život v blízkom spoločenstve s naším Spasiteľom a Pánom, Ježišom Kristom. Viera totiž nie je naše úsilie, niečo, čo sa nám musí podariť. Evanjelium je ponuka pomoci práve človeku, ktorému sa nedarí. Viera je z počutia: Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55:3)
Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! (Iz 55:6) Po prvom páde do hriechu máme my ľudia tendenciu hľadať odpovede niekde ďaleko namiesto toho, aby sme ich hľadali práve tam, kde sme. Naša nepokojná konzumná spoločnosť nám zaslepuje zrak a nevidíme, že Boh je blízko. Pavol Grékom na Areopágu hovorí: „… aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.“ (Sk 17:27)
Keď sme ľahostajní voči Bohu a na prvom mieste je všetko ostatné, začíname byť nepokojní. Srdce je prázdne a život bez zmyslu. Aj radosť a nádej sú preč. Nedostatok nádeje dusí život. Keď nemáme čas myslieť na Boha, naše myšlienky blúdia mnohými smermi. Vtedy je Boh tak vzdialený a všetko to viditeľné tak blízko.
Ročná pauza od všetkého kázania, seminárov a vzdelávania a viac času na rodinu a priateľov mi pomohla zachrániť život. Čas na štúdium Biblie bez toho, aby z toho musela byť kázeň alebo seminár, mi veľmi pomohol. Čas s ostatnými veriacimi v rozhovoroch mi len potvrdil pravdivosť prorockých slov: Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo… (Iz 9:1)
Keď nám vo vnútri zažiaria Božie zasľúbenia, zdvíhame zrak ponad prach zeme až ku kráľovstvu nádeje. Uvedomil som si, že Boh, ktorý mohol použiť Nehemiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša, Pavla, Petra a iných, o ktorých čítame v Biblii, môže použiť teba aj mňa, ak Mu to dovolíme. Práve v čase krízy a temna môžeme očakávať, že všemocný Boh zasiahne a prinesie prúd svetla, nádeje a lásky. Modlím sa, aby si mohol zažiť, že keď je tvoj život v temnote, zažiaria nad tebou lúče Božieho svetla. Dovoľ Bohu, ktorému je všetko možné, aby zasiahol.
Keď hľadáme Boha čítaním Písma, modlitbami a rozhovormi s priateľmi, tak sa náš život premieňa. Učeníci na ceste do Emauz to vyjadrili slovami: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (L 24:32)
Pri hľadaní Boha a Jeho slova naše srdce horí, ale mení sa, keď je v ňom zapálená nádej a vidí perspektívu večnosti.
Apoštol Peter to vyjadruje takto: „Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ (2Pt 1:19)
Peter nám tým chce niečo povedať. Je niečo, čo musíme vedieť a týka sa to Božieho slova. Prorocké slovo, ktoré máme, je hodnoverné. Naplnilo sa príchodom, smrťou a vzkriesením Krista. Peter hovorí: „My sme to na vlastné oči videli, preto je to prorocké slovo také pevné.“
Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ (Mt 24:35)
Modli sa, nech ťa Boh posilní, pomáha ti a chráni ťa v blízkom vnútornom spoločenstve s Ním, aby keď začnú viať temné vetry ducha tohto sveta, zostal si stáť až do dňa, keď sa ranné svetlo rozžiari v tvojom vnútri.
Záchrana spočíva v tichu a štúdiu Božieho slova. Vyhľadávaj spoločenstvo Božieho ľudu a duchovné rozhovory s priateľmi. Pomáhajme si navzájom na ceste…
