„A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (F 4:7)
Dnes žijeme v spoločnosti, ktorá je vo veľkej miere plná stresu. Na náhrobné kamene mnohých ľudí by sme mohli napísať: Uponáhľaný, ustarostený, pochovaný. Sme v neustálom pohybe, ideme od jednej veci k druhej, od jednej starosti k ďalšej. Môžeme sa natoľko vystresovať, že nás to takmer znehybní. Niekedy môžu starosti úplne paralyzovať život človeka.
Ako však povedal môj priateľ Max Lucado: „Tvoja úzkosť sa zmenšuje, keď narastá poznanie tvojho Otca.“ Toto je skutočné jadro problému.
24. júla 2008 sme sa s manželkou dozvedeli správu, ktorú sa nikdy žiaden rodič dozvedieť nechce. Zistili sme, že náš syn nás náhle predišiel do neba. Úzkosť, panika, starosti a strach na nás spadli v jednom momente. A ako som sa ohol pod ich ťarchou, úprimne som rozmýšľal, či niečo také môžem prežiť. Ako pastor som dlhé roky rozprával s ľuďmi, ktorí prišli o svoje deti, ale keď sa to stalo mne, úprimne som rozmýšľal, či to vydržím.
Boh tam však bol pre mňa. A jeden z dôvodov, prečo som od toho dňa ďalej pokračoval v kázaní, je práve ten, že Boh tam bol. Ak by som v ten deň Boha nevnímal tak intenzívne, vzdal by som sa kázania. On to však so mnou prežíval.
Nevravím, že to bolo jednoduché. Samozrejme že náš syn nám stále chýba a stále cítime hlbokú bolesť. Prežili sme však pravdu Listu Filipským 4. kapitoly, 6. — 7. verša: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“
Sústreď sa na túto pravdu a obráť svoje starosti na modlitby.
