„… meč Ducha, ktorým je Božie slovo.“ (Ef 6:17)
Meč je jediná časť našej výzbroje, ktorou sa nielen bránime, ale aj útočíme. Keď bojujem s nepriateľom, nezničím ho svojím štítom, nebudem sa snažiť poraziť ho opaskom, nebudem ho naháňať so sandálmi, ani doňho nebudem hádzať svoju prilbu. Z puzdra vytiahnem svoj meč a zaútočím ním.
Pavol nám v Liste Efezským hovorí, aby sme si vzali meč Ducha (Ef 6:17). Najúčinnejšou zbraňou každého veriaceho v pokušení je meč Ducha, ktorým je Božie slovo.
Ježiš nám to nádherne ukazuje v čase, keď bol pokúšaný na púšti. Keď sa ho diabol snažiť rôznymi spôsobmi zviesť, Ježiš použil meč Ducha (Lk 4:1–13).
Diabol povedal: „Prečo nepremeníš tento kameň na kúsok chleba? Viem, že si hladný.“
Ježiš odpovedal: „Napísané je: Nie samým chlebom žiť bude človek ale každým slovom Božím.“
Potom mu diabol povedal: „Skloň sa predo mnou!“
A Ježiš odpovedal: „Napísané je: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť.“
„Prečo sa teda nezhodíš z vrcholu tohto chrámu, veď je napísané, že anjeli ťa chytia,“ pokračoval satan, pričom citoval Písmo vytrhnuté z kontextu.
Ježiš však na to uviedol slovo do správneho kontextu: „Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“
Meč Ducha je účinný. A tak, kresťan, vytiahni svoj meč!
