„Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!” Lk 23,42–43
V tejto potešujúcej pasáži môžeme vidieť, akými ľuďmi sa Kristus obkolesoval a akým preukazoval milosť. Konkrétne hriešnikom, ktorí si pýtali odpustenie a ktoré aj dostali. Tak ako sa tesne predtým modlil: „Otče, odpusť im,“ tak dokazuje svojimi skutkami, že prišiel odpustiť hriechy. Lotor na kríži je prvý, u ktorého vidíme ovocie moci Kristovho utrpenia a modlitby pred Jeho smrťou. Pre toto by sme si mali byť úplne istí, že Kristus sa neobetoval na kríži pre svätých a dobrých ľudí, ale pre hriešnikov. Prišiel pre dobro tých, ktorí potrebujú činiť pokánie a nie pre spravodlivých, ako to hovorí v Evanjeliu podľa Matúša 9,13. Takže, kto by sa pokúšal vojsť do neba ako niekto, kto je svätý a bez hriechu, je zatratený. Tí, čo si nechcú priznať hriech, nepotrebujú Krista k ničomu. Ježiš nezomrel kvôli sebe, ale kvôli hriešnikom.
To je dôvod, prečo by sme mali príbeh kríža považovať za príklad, kde Kristus svojimi skutkami a utrpením dosiahol premeniť vraha na kríži na svätého, lebo nechcel, aby ostal v hriechu a zániku. No neurobil to preto, lebo mal záľubu v hriechu, a chcel, aby ľudia v ňom ostávali. Nie, keďže trpel kvôli hriešnikom, nechcel, aby naďalej zotrvávali tam, kde sú, ale aby sa obrátili k dobru a posväteniu. Ako to môžeme vidieť u tohto lotra, zmenil sa, priznal si chybu, vyznal svoje hriechy a nádejal sa radosti v Kristu, aby už viac jeho hriechy nijako nepoškodili jeho večný život. Stal sa úplne iným človekom a jeho zahanbujúca a zaslúžená smrť sa stala službou Bohu, aby nemusel naďalej trpieť ako vrah, ale ako svätý. Zomrel v pravdivom vyznaní a úplnej dôvere v Božiu milosť skrze Krista a v ľútosti nad svojimi hriechmi. Ak by mu Boh dal viac času na zemi, už by nerobil to, čo predtým. Taká viera v Krista ho nerobí len svätým, ale vedie ho do raja a večného života, ako mu aj Kristus sľúbil: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ Mali by sme nasledovať tento príklad a nezmýšľať, ako zvyknú mnohí obyčajní bezbožní ľudia: „Budem hrešiť, aby ma Kristus z tých hriechov zachránil a tak dokázal svoju milosť.“ Nie! Za nijakých okolností! Radšej zmýšľajme takto: „Bol som narodený ako hriešnik; som plný špiny a zlých túžob; preto nepotrebujem naďalej hrešiť, aby som sa chválil tým, že som hriešnik. Už som hriešnik, ktorý si zasluhuje Boží hnev a súd.
A toto je dôvod, prečo vzhliadam k tomu, ktorý zaplatil za hriešnikov jeho utrpením a ktorý vykúpil svojou nezaslúženou smrťou moju zaslúženú smrť a zmieril ma s Bohom.“ Tí, ktorí chcú zneužiť toto kázanie o milosti, ktorí sa nechcú vzdať hriechu, ktorí nechcú činiť pokánie, ktorí nič nechcú ľutovať, nech sa pozrú na druhého vraha na kríži, na hebrejských vodcov a na rímskych vojakov. Nech sa zamyslia nad tým, ako to pre nich dopadlo a čo si zaslúžili za ich nekajúcny život. Ak chceme nasledovať Krista, jeho utrpenie a modlitbu, musíme nasledovať cestu zločinca, ktorý činil pokánie, pýtal si milosť a vyznal, že Kristus je Pán a Kráľ večného života. Nech nám to Kristus Pán udelí. Amen.
