11. marca oznámil americký prezident pán Donald Trump, že na najbližších 30 dní Spojené štáty americké pozastavia cestovanie z Európy do USA. V jeho príhovore odznela okrem iného aj veta: “Európska únia nedokázala prijať rovnaké bezpečnostné opatrenia a neobmedzila cestovanie z Číny a iných rizikových oblastí.”
Európa v krízových situáciách, ako je táto, nefunguje najlepšie. Je to ako s eurom: menová únia nebude nikdy dobre fungovať bez fiškálnej únie a európskeho ministerstva financií. Podobne schengenský priestor a s ním spojená sloboda pohybu po území celej EÚ nebude nikdy dobre fungovať bez federálneho orgánu výkonnej moci, ktorý dokáže nielen prijímať rozhodnutia, ale ich aj realizovať.
Len členské štáty môžu rozhodnúť o zákaze vstupu občanov tretích krajín postihnutých infekčným vírusom na územie Únie. Nemôže to urobiť ani pani Stella Kyriakides, komisárka zodpovedná za oblasť verejného zdravia a bezpečnosť potravín, ani predsedníčka Komisie pani Ursula von der Leyen, ani predseda Európskej rady pán Charles Michel. Máme zdieľaný schengenský priestor, v ktorom slobodne cestujeme, žijeme, študujeme a pracujeme – a teda aj prenášame vírusy – no nemáme jednu autoritu, ktorá by mohla svojím rozhodnutím obmedziť vstup ľudí prichádzajúcich z rizikových oblastí do tohto priestoru.
To, čo v súčasnom právnom rámci nedokončenej európskej federácie môže Komisia ako výkonný organ Únie robiť, to aj robí. Predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen, tieto aktivity rozdelila do akýchsi troch pilierov – jeden je zdravotnícky, druhý sa týka mobility a tretí ekonomiky. Všetko sú to však len podporné aktivity, ktoré majú pomôcť členským štátom, pretože na viac Komisia pri súčasných zmluvách nemá – ani právomocí, ani peňazí. To treba pripomenúť vždy, keď niekto začne kritizovať Brusel, že robí málo, alebo dokonca nič.
Koronavírus nám pripomenul, že práve v krízových momentoch sa ukazuje nedokončenosť celého európskeho projektu. Túto nedostatočnosť je potrebné odstrániť – v opačnom prípade o Európsku úniu pod tlakom nepriaznivých okolností skôr či neskôr prídeme. A to by pre Slovensko ako malý štát bola pohroma existenčných rozmerov.
No už dnes nás, teda Úniu, tí druhí berú ako jeden fungujúci celok. A od toho sa odvíjajú aj ich očakávania a nároky na nás. Treba len, aby sme sa s týmito nárokmi a očakávaniami stotožnili aj my sami.
