Vražda Daniela Tupého bola v roku 2005 zlomovým momentom – hoci aj pred tým sa objavili podobne motivované vraždy. Kedy sa na Slovensku začali objavovať neonacistické zoskupenia a odkiaľ sa vzali? Ako vyzeralo ich vyčínanie, ktoré bolo časté a mnohí mali ísť strach v noci von či mestskou hromadnou dopravou, aby sa znepáčili neonacistom napríklad pre dlhé vlasy či farbu pleti. No a kam členovia týchto skupín zmizli? Téma pre experta na extrémizmus Daniela Mila.
„Takým prvým mediálne známym prípadom, ktorý vyvolal aj medzinárodnú pozornosť bolo, keď neonacisti upálili mladého 18-ročného Mária Gorala. Skupina neonacistov išla cez mesto a vyhľadávala Rómov. Chytili Mária Gorala, dokopali ho a následne poliali benzínom a zapálili,“ opisuje v podcaste Daniel Milo.
Podľa Mila bolo paradoxné – no zároveň svedectvo aj tej doby – že boli za to nízke tresty, a to napriek tomu, že sa vraždilo z rasového motívu.
Veci ale začali meniť v roku 2005, keď na Tyršovom nábreží rukou vraha zomrel Daniel Tupý a spoločnosť si povedala, že to viac nechce tolerovať. Podľa Mila sa ukázalo, aký rozsiahly je problém neonacistického násilia na Slovensku. „Boli mnohé prípady, kedy napadnutí nezomreli, ale boli dobití, zmrzačení. Neboli to len Rómovia, ale aj zahraniční študenti. Na študentov z Afriky či z Ázie, ktorí tu študovali, také partie neonacistov doslova poľovali a útočili na nich.“
Daniel Milo ďalej v podcaste opisuje, ako sa začala k situácii staviať polícia a kam tieto skupiny zmizli. „Časť z ľudí pochopila, že skončila nejaká éra a teraz nastupuje politika. Časť z nich prešla do politických štruktúr.“
Prekvapuje ho, že takmer po 18 rokoch sa polícia v prípade tak výrazne posunula? Podľa Daniela Mila nie je dôležité len pre rodinu Daniela Tupého, aby sa celý prípad uzavrel – ale aj pre spoločnosť.
Podcast nahrala Denisa Hopková.
