Viliam Gerik je pre jedných výborný telegrafista, výsadkár, ktorý mal veľkú smolu. Pre iných zradca, ktorý sa po neúspešných pokusoch o nadviazanie spolupráce s odbojom rozhodol prihlásiť na protektorátnej policajnej stanici. Naivne veril, že ho neodovzdajú gestapu.
To si ho však prišlo vyzdvihnúť a tvrdými výsluchmi z neho dostali dôležité informácie o výcviku parašutistov v Anglicku.
Viliama Gerika priviezli aj pred kostol v Resslovej ulici v Prahe, aby identifikoval Jozefa Gabčíka, Jana Kubiša, či ostatných parašutistov.
Postupne Gerik robil všetko preto, aby ľudí, ktorých mu gestapo kázalo kontaktovať nejakým spôsobom upozornil, že mu nemajú veriť. Nacisti ho preto poslali do koncentračného tábora v Dachau.
Dožil sa tam oslobodenia a nesnažil sa ujsť. Sám sa prišiel prihlásiť úradom, aby svoju kolaboráciu vysvetlil a očistil svoje meno.
Keď videl, že to nebude také jednoduché, z väzby ušiel, no zakrátko ho chytili.
Súdili ho spolu s Karlom Čurdom, na základe zrady ktorého bol odhalený úkryt Gabčíka, Kubišaa ďalších piatich parašutistov. Čurda za to dostal odmenu 500-tisíc ríšskych mariek a s gestapom aktívne spolupracoval. Bol zodpovedný za smrť, či prenasledovanie ďalších ľudí.
Viliama Gerika aj Karla Čurdu odsúdil súd na trest smrti obesením.
